Mnoho prevádzkovateľov budov má mylnú predstavu, že prítomnosť baktérie Legionella pneumophila v ich vodných systémoch je spôsobená kontamináciou z mestského vodovodu.
Je dôležité si uvedomiť, že vodárenské spoločnosti dodávajú pitnú vodu, ktorá spĺňa prísne hygienické normy a je pravidelne testovaná na prítomnosť rôznych patogénov vrátane legionelly (1). Napriek tomu sa legionella často nachádza v rozvodoch vody v budovách.
V tomto článku vysvetlíme, ako sa legionella dostáva do vodných systémov budov a prečo je zodpovednosťou prevádzkovateľov budov zabezpečiť jej prevenciu a kontrolu.
Pôvod legionelly v budovách
Legionella je baktéria, ktorá sa prirodzene vyskytuje vo vodnom prostredí, vrátane riek, jazier a podzemných vôd (2). Vo svojom prirodzenom prostredí sa však vyskytuje v nízkych koncentráciách a zvyčajne nepredstavuje zdravotné riziko. Problémy nastávajú, keď sa legionella dostane do umelých vodných systémov, ako sú vodovodné potrubia, chladiace veže, sprchy a vírivky, kde nájde priaznivé podmienky na rast a množenie (3).
Legionella sa do vodných systémov budov dostáva prostredníctvom hlavnej prípojky z verejného vodovodu. Hoci voda dodávaná vodárenskými spoločnosťami je bezpečná a bez legionelly, baktéria sa môže usadiť a množiť v biofilme, ktorý sa tvorí na vnútorných stenách potrubia (4). Biofilm poskytuje legionelle ochranné prostredie bohaté na živiny, kde môže prežívať a odolávať bežným dezinfekčným postupom (5).
Hoci voda dodávaná vodárenskými spoločnosťami je bezpečná a bez legionelly, baktéria sa môže usadiť a množiť v biofilme, ktorý sa tvorí na vnútorných stenách potrubia.
Faktory prispievajúce k rastu legionelly
Niekoľko faktorov v rámci budov prispieva k rastu a šíreniu legionelly:
- Stagnácia vody: Úseky potrubia s nízkou prietokovou rýchlosťou alebo nepoužívané potrubia vytvárajú stojatú vodu, ktorá podporuje rast legionelly (6).
- Teplota vody: Legionella sa najlepšie množí pri teplotách medzi 25 °C a 45 °C, čo je bežný teplotný rozsah v mnohých vodných systémoch budov (7).
- Materiály potrubia: Niektoré materiály, ako meď a plasty, sú menej náchylné na tvorbu biofilmu v porovnaní s oceľou a liatinou (8).
- Korózia a vodný kameň: Skorodované potrubia a prítomnosť vodného kameňa poskytujú drsné povrchy, ktoré uľahčujú pripevnenie baktérií a tvorbu biofilmu (9).
- Nedostatočná dezinfekcia: Nesprávne navrhnuté alebo prevádzkované dezinfekčné systémy nemusia účinne kontrolovať rast legionelly (10).
Prevencia a kontrola
Prevádzkovatelia budov majú zákonnú povinnosť zabezpečiť, aby ich vodné systémy boli bezpečné a bez rizika legionelly (11). To si vyžaduje implementáciu komplexného programu vodného manažmentu, ktorý zahŕňa pravidelné hodnotenie rizík, monitorovanie kvality vody, kontrolu teploty, čistenie a dezinfekciu (12). Špecifické opatrenia môžu zahŕňať:
- Udržiavanie teploty studenej vody pod 20 °C a teplej vody nad 50 °C (13)
- Pravidelné preplachovanie nepoužívaných potrubí a odstraňovanie slepých ramien (14)
- Používanie materiálov odolných voči biofilmu pri novostavbách a rekonštrukciách (15)
- Implementácia účinných dezinfekčných metód, ako je ionizácia medi-striebra alebo chlórdioxid (16)
- Pravidelné testovanie prítomnosti legionelly a sledovanie trendov (17)
Záver
Je dôležité, aby si prevádzkovatelia budov uvedomili, že prítomnosť legionelly v ich vodných systémoch nie je dôsledkom kontaminácie z verejného vodovodu. Legionella sa môže usadiť a množiť v budovách v dôsledku priaznivých podmienok, ako je stagnácia vody, optimálna teplota a prítomnosť biofilmu.
Prevencia a kontrola legionelly je zodpovednosťou prevádzkovateľov budov a vyžaduje si implementáciu komplexného programu vodného manažmentu.
Pochopením faktorov prispievajúcich k rastu legionelly a prijatím proaktívnych opatrení môžu prevádzkovatelia budov účinne minimalizovať riziko vzniku legionárskej choroby a chrániť zdravie svojich obyvateľov a návštevníkov.
Zdroje
- Bartram, J., Chartier, Y., Lee, J. V., Pond, K., & Surman-Lee, S. (Eds.). (2007). Legionella and the prevention of legionellosis. World Health Organization.
- Fields, B. S., Benson, R. F., & Besser, R. E. (2002). Legionella and Legionnaires‘ disease: 25 years of investigation. Clinical Microbiology Reviews, 15(3), 506-526.
- Muder, R. R., & Yu, V. L. (2002). Infection due to Legionella species other than L. pneumophila. Clinical Infectious Diseases, 35(8), 990-998.
- Declerck, P. (2010). Biofilms: the environmental playground of Legionella pneumophila. Environmental Microbiology, 12(3), 557-566.
- Donlan, R. M. (2002). Biofilms: microbial life on surfaces. Emerging Infectious Diseases, 8(9), 881-890.
- Ciesielski, C. A., Blaser, M. J., & Wang, W. L. (1984). Role of stagnation and obstruction of water flow in isolation of Legionella pneumophila from hospital plumbing. Applied and Environmental Microbiology, 48(5), 984-987.
- Yee, R. B., & Wadowsky, R. M. (1982). Multiplication of Legionella pneumophila in unsterilized tap water. Applied and Environmental Microbiology, 43(6), 1330-1334.
- Rogers, J., Dowsett, A. B., Dennis, P. J., Lee, J. V., & Keevil, C. W. (1994). Influence of plumbing materials on biofilm formation and growth of Legionella pneumophila in potable water systems. Applied and Environmental Microbiology, 60(6), 1842-1851.
- Mathys, W., Stanke, J., Harmuth, M., & Junge-Mathys, E. (2008). Occurrence of Legionella in hot water systems of single-family residences in suburbs of two German cities with special reference to solar and district heating. International Journal of Hygiene and Environmental Health, 211(1-2), 179-185.
- Lin, Y. E., Stout, J. E., & Yu, V. L. (2011). Controlling Legionella in hospital drinking water: an evidence-based review of disinfection methods. Infection Control & Hospital Epidemiology, 32(2), 166-173.
- Soda, E. A., Barskey, A. E., Shah, P. P., Schrag, S., Whitney, C. G., Arduino, M. J., … & Cooley, L. A. (2017). Vital signs: health care–associated Legionnaires‘ disease surveillance data from 20 states and a large metropolitan area—United States, 2015. American Journal of Transplantation, 17(8), 2215-2220.
- ASHRAE. (2018). ASHRAE Guideline 12-2020: Managing the Risk of Legionellosis Associated with Building Water Systems. ASHRAE.
- Health and Safety Executive. (2013). Legionnaires‘ disease: Technical guidance. Part 2: The control of legionella bacteria in hot and cold water systems. HSE Books.
- Bedard, E., Boppe, I., Kouamé, S., Martin, P., Pinsonneault, L., Valiquette, L., … & Prévost, M. (2016). Combination of heat shock and enhanced thermal regime to control the growth of a persistent Legionella pneumophila strain. Pathogens, 5(2), 35.
- Rhoads, W. J., Pruden, A., & Edwards, M. A. (2016). Survey of green building water systems reveals elevated water age and water quality concerns. Environmental Science: Water Research & Technology, 2(1), 164-173.
- Lin, Y. E., Stout, J. E., & Yu, V. L. (2011). Prevention of hospital-acquired legionellosis. Current Opinion in Infectious Diseases, 24(4), 350-356.
- Centers for Disease Control and Prevention. (2017). Developing a water management program to reduce Legionella growth and spread in buildings: a practical guide to implementing industry standards.
