Legionela vo vode

Legionella sa síce často vyskytuje v teplej vode, no môže byť prítomná aj v studenej vode, ak sa voda nepohybuje dostatočne dlho. Preto je dôležité pravidelne preplachovať potrubie, aby sa zabránilo hromadeniu baktérií.

Legionella sa môže množiť nielen v teplých, ale aj v studených vodných systémoch, kde dochádza k stagnácii vody. V studenej vode môže prežiť a vytvárať biofilmy na vnútorných povrchoch potrubia. Tento problém je obzvlášť významný v starších a menej udržiavaných rozvodoch vody, kde sa biofilmy môžu stať miestom pre rozmnožovanie rôznych patogénnych mikroorganizmov.

Výskum ukazuje, že Legionella môže prežiť pri teplotách v rozmedzí 20°C až 50°C, pričom optimálna teplota pre jej rast je 35°C až 46°C [WHO, 2007]. Pri nižších teplotách (pod 20°C) baktérie prechádzajú do tzv. životaschopného, ale nekultivovateľného stavu (VBNC – Viable But Non-Culturable). V tomto stave baktérie nie sú detegovateľné tradičnými kultivačnými metódami, ale môžu sa znovu aktivovať pri zlepšení podmienok, napríklad pri náraste teploty vody.

Tieto biofilmy v studených vodných systémoch môžu predstavovať vážne riziko pre verejné zdravie. Štúdie ukazujú, že bežné dezinfekčné postupy, ako je chlorácia, nemusia byť dostatočné na ich odstránenie, najmä ak sú biofilmy už etablované [Abdel-Nour et al., 2013]. Napríklad, výskum publikovaný v Journal of Applied Microbiology zistil, že Legionella v biofilmoch môže prežiť koncentrácie chlóru až do 50 mg/l [Cooper & Hanlon, 2010].

Aj keď je pitná voda upravovaná a dezinfikovaná, nie je úplne bez baktérií. Legionella môže byť prítomná v minimálnych množstvách, ktoré sa za bežných podmienok nemnožia. Ak však voda dlho stojí, baktérie sa môžu začať množiť.

Pitná voda môže obsahovať Legionellu, aj keď prešla úpravou, ako je chlorácia. Riziko narastá v situáciách, keď voda stagnuje v potrubí, čo umožňuje baktériám množiť sa a vytvárať biofilmy, ktoré sú menej citlivé na štandardné dezinfekčné metódy. Preto je dôležité, aby sa pravidelne kontrolovala kvalita vody v rozvodoch, najmä v budovách so zriedkavým používaním vody.

„Minimálne množstvo“ Legionelly v pitnej vode sa zvyčajne definuje ako menej ako 100 kolónií tvoriacich jednotiek (CFU) na liter vody [HSE UK, 2013]. Avšak aj tieto nízke koncentrácie môžu predstavovať riziko pre imunokompromitované osoby.

Štúdie ukazujú, že aj napriek adekvátnej úprave vody, Legionella môže prežiť vo vodovodných systémoch v životaschopnom, ale nekultivovateľnom stave (VBNC). Tento stav umožňuje baktériám prežiť aj v prostrediach s nepriaznivými podmienkami, ako je prítomnosť dezinfekčných prostriedkov, a znovu sa aktivovať, keď sa podmienky zlepšia.

Zvýšenie teploty vody na 50 °C môže pomôcť oslabiť Legionellu, ale nemusí ju úplne zničiť. Pre úplnú elimináciu baktérií je potrebné zvýšiť teplotu na aspoň 60-70 °C.

Teplota 50 °C nie je dostatočne vysoká na zničenie Legionelly. Baktéria môže prežívať a dokonca sa pomaly množiť pri teplotách pod 60 °C. Na zabezpečenie účinnej dezinfekcie teplovodných systémov by mala byť teplota vody udržiavaná na 60-70 °C, pričom by mal byť zohľadnený aj čas, počas ktorého je voda na tejto teplote udržiavaná.

Pre efektívnu inaktiváciu Legionelly je nevyhnutné udržiavať teplotu vody v rozvodoch nad 60 °C, optimálne v rozmedzí 60-70 °C. Štúdie ukazujú presný vzťah medzi teplotou a časom potrebným na elimináciu Legionelly:

• Pri 50 °C trvá približne 111-131 minút, kým sa počet baktérií zníži o 90% [Stout et al., 1986].
• Pri 60 °C sa 90% baktérií eliminuje za 2,3-2,6 minúty [Stout et al., 1986].
• Pri 70 °C stačí na 90% elimináciu baktérií menej ako 1 minúta [Stout et al., 1986].

Aj keď pohyb vody znižuje riziko množenia baktérií, Legionella sa môže množiť aj v usadeninách na stenách potrubí. Preto je dôležité nielen nechať vodu tiecť, ale aj pravidelne čistiť a dezinfikovať potrubie.

Legionella sa môže množiť v biofilmoch, ktoré sa tvoria na vnútorných povrchoch potrubí, a to aj pri prúdiacej vode. Biofilmy chránia baktérie pred účinkami dezinfekčných prostriedkov a umožňujú im prežiť aj v prítomnosti prúdiacej vody. Pravidelná údržba a dezinfekcia potrubia sú preto nevyhnutné pre zníženie rizika kontaminácie.

Biofilmy sa môžu tvoriť na rôznych povrchoch, ale najrizikovejšie sú usadeniny bohaté na živiny, ako sú hrdza, vodný kameň a organické látky [Lin et al., 1998]. Rýchlosť tvorby biofilmov závisí od mnohých faktorov, vrátane teploty vody, prítomnosti živín a materiálu potrubia. Štúdie ukazujú, že zrelé biofilmy sa môžu vytvoriť v priebehu 1-2 týždňov za priaznivých podmienok [Murga et al., 2001].

Hoci je pravda, že veľké budovy a hotely sú často spájané s výskytom Legionelly, táto baktéria môže byť problémom v akomkoľvek vodovodnom systéme, vrátane domácností. Komplexné vodovodné systémy vo veľkých budovách môžu zvyšovať riziko, ale Legionella sa môže vyskytovať aj v menších systémoch.

Výskumy ukazujú, že Legionella bola nájdená v 6-30% domácich vodovodných systémov [Borella et al., 2004]. Rizikové faktory v domácnostiach zahŕňajú starší vek vodovodného systému, nízku teplotu vody v ohrievačoch a dlhé obdobia nepoužívania vody.

Legionárska choroba sa nešíri priamym kontaktom z človeka na človeka. Infekcia sa získava vdýchnutím vodných kvapôčok obsahujúcich baktérie Legionella. Tieto kvapôčky môžu byť produkované rôznymi zdrojmi, ako sú sprchy, klimatizačné systémy alebo dekoratívne fontány [WHO, 2007].

Tento fakt je dôležitý pre pochopenie epidemiológie ochorenia a pre navrhovanie účinných preventívnych opatrení, ktoré sa zameriavajú skôr na vodné zdroje než na izoláciu pacientov.

Existuje viac ako 60 druhov Legionelly, ale nie všetky sú rovnako patogénne pre človeka. Legionella pneumophila, najmä sérotyp 1, je zodpovedná za väčšinu prípadov legionárskej choroby u ľudí [Fields et al., 2002].

Niektoré druhy Legionelly môžu spôsobiť miernejšie ochorenie známe ako Pontiacka horúčka, zatiaľ čo iné druhy sú zriedkavo alebo vôbec nespájané s ľudskými ochoreniami. Pochopenie rozdielov medzi druhmi Legionelly je dôležité pre hodnotenie rizika a navrhovanie cielených kontrolných opatrení.

Pravidelné testovanie vody na prítomnosť Legionelly je dôležitou súčasťou prevencie, aj keď sa nevyskytli žiadne problémy. Legionella sa môže v systéme rozmnožiť rýchlo a bez viditeľných príznakov.

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) odporúča pravidelné monitorovanie vodných systémov, najmä v rizikových zariadeniach ako sú nemocnice, domovy dôchodcov a hotely [ECDC, 2017]. Pravidelné testovanie pomáha identifikovať potenciálne problémy skôr, než dôjde k vypuknutiu choroby.

Navyše, niektoré jurisdikcie majú právne požiadavky na pravidelné testovanie. Napríklad vo Francúzsku je povinné pravidelné testovanie na Legionellu v zdravotníckych zariadeniach a verejných budovách [Ministère de la Santé et des Solidarités, 2005].

Tento mýtus je nebezpečný, pretože aj keď niektoré skupiny sú vo vyššom riziku, Legionella môže spôsobiť ochorenie u kohokoľvek, vrátane mladých a zdravých jedincov.

Je pravda, že určité skupiny ľudí sú vo vyššom riziku vzniku legionárskej choroby. Medzi rizikové faktory patrí vek nad 50 rokov, fajčenie, chronické ochorenia pľúc, oslabený imunitný systém a niektoré ďalšie zdravotné podmienky [CDC, 2021]. Avšak to neznamená, že mladší alebo zdraví ľudia sú imúnni.

Štúdie ukazujú, že aj keď sú prípady u mladých a zdravých ľudí menej časté, stále sa vyskytujú. Napríklad, v rozsiahlej štúdii prípadov legionárskej choroby v Spojených štátoch bolo 20% pacientov mladších ako 50 rokov a 8% nemalo žiadne známe rizikové faktory [Dooling et al., 2015].

Navyše, aj keď zdraví jedinci môžu mať nižšie riziko vzniku vážnej formy ochorenia, stále môžu byť infikovaní a rozvinúť miernejšiu formu ochorenia známu ako Pontiacka horúčka. Táto forma sa prejavuje príznakmi podobnými chrípke a môže postihnúť až 95% ľudí vystavených baktériám Legionella [WHO, 2007].

Je dôležité si uvedomiť, že zdravotný stav ľudí sa môže časom meniť. Niekto, kto je dnes zdravý, môže zajtra patriť do rizikovej skupiny kvôli novému zdravotnému stavu alebo liečbe oslabujúcej imunitný systém.

Z hľadiska verejného zdravia je kľúčové predchádzať množeniu Legionelly vo všetkých budovách, bez ohľadu na vek alebo zdravotný stav ich obyvateľov. Prevencia zahŕňa správnu údržbu vodovodných systémov, kontrolu teploty vody a pravidelné testovanie [ECDC, 2017].

Navyše, v mnohých krajinách existujú právne predpisy, ktoré vyžadujú kontrolu Legionelly vo všetkých verejných budovách a na pracoviskách, bez ohľadu na profil ich užívateľov. Napríklad, v Spojenom kráľovstve zákon o zdraví a bezpečnosti pri práci vyžaduje od zamestnávateľov a správcov budov, aby vykonávali hodnotenie rizika Legionelly a prijímali preventívne opatrenia [HSE UK, 2013].

Záverom možno povedať, že zanedbávanie prevencie Legionelly na základe veku alebo zdanlivého zdravia obyvateľov budovy je nezodpovedné a potenciálne nebezpečné. Správna prevencia a kontrola Legionelly je dôležitá pre ochranu zdravia všetkých ľudí, bez ohľadu na ich vek alebo zdravotný stav.

Tento mýtus je založený na nepochopení životného cyklu a zdrojov Legionelly. Hoci je pravda, že Legionella sa môže vyskytovať v mestských vodovodných systémoch, problém zvyčajne vzniká až v rozvodoch budov.

Legionella je bežne sa vyskytujúca baktéria vo vodnom prostredí a môže sa dostať do mestských vodovodných systémov v malých množstvách. Vodárenské spoločnosti však používajú dezinfekčné metódy, ako je chlorácia, ktoré udržujú koncentráciu baktérií na bezpečnej úrovni [WHO, 2007].

Problém často vzniká až v rozvodoch budov, kde sa môžu vytvoriť podmienky vhodné pre množenie Legionelly. Tieto podmienky zahŕňajú:

1. Teplotu vody medzi 20°C a 50°C
2. Stagnáciu vody
3. Prítomnosť biofilmov a sedimentov
4. Nedostatočnú dezinfekciu [ECDC, 2017]

Štúdie ukazujú, že aj keď je vstupná voda do budovy bezpečná, Legionella sa môže rozmnožiť v interných rozvodoch. Napríklad, výskum v talianskych nemocniciach zistil, že zatiaľ čo vstupná voda bola bez Legionelly, až 60% vzoriek z interných rozvodov bolo pozitívnych [Borella et al., 2004].

Je teda zodpovednosťou správcov budov a majiteľov domov udržiavať svoje vodovodné systémy v stave, ktorý bráni množeniu Legionelly.

Zdroj vody, či už je to Žitný ostrov alebo iná lokalita, negarantuje absenciu Legionelly. Legionella je všadeprítomná baktéria, ktorá sa prirodzene vyskytuje vo vodných zdrojoch po celom svete.

Žitný ostrov, známy svojou kvalitnou podzemnou vodou, nie je výnimkou. Aj keď je táto voda často vysokej kvality a môže obsahovať menej nečistôt, neznamená to, že je úplne bez mikroorganizmov vrátane Legionelly.

Kľúčové je pochopiť, že problém s Legionellou zvyčajne nevzniká vo vodnom zdroji, ale v rozvodoch vody, kde sa môžu vytvoriť podmienky vhodné pre jej množenie [Phin et al., 2014].

Štúdie v rôznych geografických oblastiach ukazujú, že Legionella sa môže vyskytnúť v akýchkoľvek vodovodných systémoch, bez ohľadu na zdroj vody. Napríklad, výskum v Holandsku, ktoré má podobne ako Žitný ostrov veľa podzemných vodných zdrojov, zistil prítomnosť Legionelly v 85,6% testovaných budov [van der Lugt et al., 2019].

Tento mýtus je založený na mylnej predstave, že chladná voda z horských prameňov je zárukou absencie Legionelly. Aj keď je pravda, že Legionella sa optimálne množí pri vyšších teplotách, neznamená to, že chladná voda je úplne bez rizika.

Tatranská voda, podobne ako iné prírodné vodné zdroje, môže obsahovať Legionellu v malých množstvách. Problém vzniká, keď sa táto voda dostane do vodovodných systémov, kde sa môže ohriať na teplotu vhodnú pre množenie baktérií.

Legionella môže prežiť aj pri nízkych teplotách a aktivovať sa, keď sa podmienky zlepšia. Výskum ukazuje, že Legionella môže prežiť aj pri teplotách blízkych 0°C a začať sa množiť, keď teplota stúpne [Whiley et al., 2017].

Navyše, aj v systémoch s prevažne studenou vodou môžu existovať „teplé body“, napríklad v blízkosti ohrievačov vody alebo v málo používaných potrubiach, kde sa môže Legionella množiť [ECDC, 2017].

Pravidelné kontroly vodárenskými spoločnosťami sú dôležité, ale nie sú dostatočné na zabezpečenie ochrany pred Legionellou v budovách. Existuje niekoľko dôvodov, prečo je tento prístup nedostatočný:

1. Frekvencia testovania: Ročná kontrola nemusí zachytiť rýchle zmeny v populácii Legionelly. Baktérie sa môžu rozmnožiť na nebezpečné úrovne v priebehu dní alebo týždňov za vhodných podmienok [WHO, 2007].
2. Miesto odberu vzoriek: Vodárenské spoločnosti zvyčajne testujú vodu na vstupe do budovy. Problém s Legionellou však často vzniká v interných rozvodoch budovy [HSE UK, 2013].
3. Zmeny v systéme: Podmienky vo vodovodnom systéme sa môžu rýchlo meniť. Stavebné úpravy, zmeny v používaní vody alebo poruchy môžu vytvoriť nové riziká [ECDC, 2017].
4. Právna zodpovednosť: V mnohých krajinách majú majitelia a správcovia budov právnu povinnosť kontrolovať a riadiť riziko Legionelly, nezávisle od kontrol vodárenských spoločností [HSE UK, 2013].

Efektívna prevencia Legionelly vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa pravidelné hodnotenie rizík, údržbu systému, kontrolu teploty vody a v prípade potreby aj častejšie testovanie [WHO, 2007].

Hoci je pravda, že nemocnice sú často spájané s výskytom Legionelly kvôli zraniteľnosti pacientov a komplexnosti ich vodovodných systémov, Legionella predstavuje riziko v mnohých typoch budov.

Legionella bola identifikovaná v širokej škále prostredí, vrátane:

1. Hotelov a rekreačných zariadení: Mnoho vypuknutí legionárskej choroby bolo spojených s ubytovacími zariadeniami. Napríklad, v Európe v rokoch 2009-2015 bolo 69% všetkých prípadov legionárskej choroby súvisiacich s cestovaním spojených s ubytovacími zariadeniami [ECDC, 2017].
2. Kancelárskych budov: Komplexné klimatizačné systémy a málo používané vodovodné rozvody môžu vytvárať ideálne podmienky pre Legionellu [Prussin et al., 2017].
3. Priemyselných zariadení: Chladiace veže a priemyselné vodné systémy boli identifikované ako zdroje vypuknutí legionárskej choroby [Pagnier et al., 2009].
4. Obytných budov: Domáce vodovodné systémy, najmä v bytových domoch, môžu byť zdrojom Legionelly. Štúdia v Nemecku zistila prítomnosť Legionelly v 13% testovaných domácností [Völker et al., 2016].
5. Športových zariadení: Vírivky, bazény a sprchy v športových zariadeniach boli spojené s prípadmi legionelózy [Leoni et al., 2015].

Tieto príklady ukazujú, že Legionella môže byť problémom v akomkoľvek prostredí s vodovodným systémom alebo zariadením produkujúcim aerosól. Preto je dôležité, aby sa prevencii Legionelly venovala pozornosť vo všetkých typoch budov, nielen v nemocniciach.

Tento mýtus je založený na predstave, že vysoká spotreba vody a s ňou spojený rýchly prietok vody v potrubí zabraňuje množeniu Legionelly. Hoci je pravda, že stagnácia vody je jedným z rizikových faktorov pre rast Legionelly, vysoká spotreba vody sama o sebe nezaručuje bezpečnosť.

Je dôležité pochopiť, že:

1. Nerovnomerná spotreba: Aj v budovách s celkovo vysokou spotrebou vody môžu existovať časti vodovodného systému s nižším prietokom alebo stagnáciou vody. Napríklad, málo používané vetvy potrubia, slepé ramená alebo zásobníky teplej vody môžu vytvárať ideálne podmienky pre množenie Legionelly [ECDC, 2017].
2. Biofilmy: Legionella môže prežívať a množiť sa v biofilmoch na vnútorných stenách potrubí aj pri vyššom prietoku vody. Tieto biofilmy poskytujú baktériám ochranu pred prúdením vody a dezinfekčnými prostriedkami [Abdel-Nour et al., 2013].
3. Teplota vody: Aj pri vysokej spotrebe vody, ak je teplota v rozmedzí 20-50°C, vytvára sa prostredie vhodné pre množenie Legionelly. Toto je obzvlášť relevantné pre systémy teplej úžitkovej vody [WHO, 2007].
4. Komplexnosť systému: Vo veľkých budovách s vysokou spotrebou vody je často vodovodný systém komplexnejší, s väčším počtom potrubí, zásobníkov a zariadení. Táto komplexnosť môže zvyšovať riziko vzniku miest vhodných pre rast Legionelly [Bédard et al., 2015].
5. Aerosoly: Vysoká spotreba vody môže viesť k väčšej produkcii aerosólov, napríklad v sprchách alebo fontánach. Ak je Legionella prítomná, tieto aerosoly môžu zvyšovať riziko infekcie [Prussin et al., 2017].

Výskumy ukazujú, že Legionella sa môže vyskytnúť aj v systémoch s vysokou spotrebou vody. Napríklad, štúdia v nemocniciach, ktoré typicky majú vysokú spotrebu vody, zistila prítomnosť Legionelly v 62% testovaných zariadení [Borella et al., 2004].

Ďalší výskum v veľkých komerčných budovách s vysokou spotrebou vody ukázal, že až 33% testovaných budov malo pozitívne výsledky na Legionellu, a to napriek vysokému prietoku vody [Krageschmidt et al., 2014].

Preto je dôležité, aby sa aj v budovách s vysokou spotrebou vody implementovali komplexné opatrenia na prevenciu Legionelly. Tieto opatrenia by mali zahŕňať:

• Pravidelné čistenie a dezinfekciu vodovodného systému
• Udržiavanie správnej teploty vody (nad 60°C pre teplú vodu a pod 20°C pre studenú vodu)
• Elimináciu miest so stagnáciou vody
• Pravidelné testovanie na prítomnosť Legionelly
• Správnu údržbu a prevádzku všetkých častí vodovodného systému [ECDC, 2017]

Záverom možno povedať, že hoci vysoká spotreba vody môže v niektorých prípadoch znižovať riziko množenia Legionelly, sama o sebe nie je dostatočnou zárukou bezpečnosti. Komplexný prístup k prevencii Legionelly je nevyhnutný bez ohľadu na objem spotrebovanej vody.

Tento mýtus je založený na predpoklade, že chlorácia vody vodárňami je dostatočná na elimináciu všetkých baktérií, vrátane Legionelly. Hoci chlorácia je dôležitým nástrojom v boji proti mikrobiálnej kontaminácii, sama o sebe nezaručuje úplnú ochranu pred Legionellou. Tu sú kľúčové dôvody:

1. Účinnosť chlorácie klesá v distribučnom systéme: Hladina chlóru sa postupne znižuje, ako voda prechádza distribučným systémom. To znamená, že na konci rozvodov alebo v budovách vzdialených od úpravne vody môže byť koncentrácia chlóru nižšia a menej účinná [WHO, 2007].
2. Biofilmy chránia Legionellu: Legionella môže prežiť v biofilmoch na vnútorných stenách potrubí, kde je čiastočne chránená pred účinkami chlóru. Tieto biofilmy môžu vyžadovať vyššie koncentrácie chlóru na účinnú dezinfekciu [Abdel-Nour et al., 2013].
3. Rezistencia Legionelly: Niektoré kmene Legionelly môžu vyvinúť určitú mieru rezistencie voči bežným úrovniam chlóru používaným vo vodovodných systémoch. Štúdia publikovaná v Journal of Applied Microbiology zistila, že Legionella v biofilmoch môže prežiť koncentrácie chlóru až do 50 mg/l [Cooper & Hanlon, 2010].
4. Komplexnosť vodovodných systémov: V budovách s komplexnými vodovodnými systémami môžu existovať miesta, kde sa voda zdržiava dlhšie (napr. zásobníky teplej vody, málo používané potrubia), čo umožňuje pokles hladiny chlóru a potenciálne množenie Legionelly [ECDC, 2017].
5. Teplota vody: Chlorácia je menej účinná pri vyšších teplotách vody, ktoré sú typické pre systémy teplej úžitkovej vody. Tieto teploty môžu byť ideálne pre množenie Legionelly [Bodet et al., 2012].
6. Organické látky vo vode: Prítomnosť organických látok vo vode môže znižovať účinnosť chlóru, pretože tieto látky reagujú s chlórom a znižujú jeho dostupnosť pre dezinfekciu [Wang et al., 2012].

Výskumy potvrdzujú, že chlorácia sama o sebe nie je dostatočná na prevenciu Legionelly:

• Štúdia vykonaná v Španielsku zistila prítomnosť Legionelly v 14,8% vzoriek z chlorovaných vodovodných systémov [Rivera et al., 2007].
• Výskum v USA ukázal, že aj v systémoch s adekvátnou hladinou chlóru (0,3-0,5 mg/l) bola Legionella detekovaná v 28% testovaných budov [Flannery et al., 2006].

Preto je dôležité implementovať komplexný prístup k prevencii Legionelly, ktorý zahŕňa:

• Udržiavanie adekvátnej hladiny chlóru v celom systéme
• Pravidelné preplachovanie systému, najmä v málo používaných častiach
• Udržiavanie správnej teploty vody (nad 60°C pre teplú vodu a pod 20°C pre studenú vodu)
• Pravidelné čistenie a dezinfekciu zásobníkov a potrubí
• Pravidelné testovanie na prítomnosť Legionelly
• Elimináciu miest so stagnáciou vody [ECDC, 2017]

Záverom možno povedať, že hoci chlorácia vody vodárňami je dôležitým prvkom v prevencii mikrobiálnej kontaminácie, sama o sebe nezaručuje úplnú ochranu pred Legionellou. Komplexný prístup k manažmentu vodných systémov je nevyhnutný na minimalizáciu rizika výskytu Legionelly.

Pravidelná termická dezinfekcia je dôležitým nástrojom v prevencii Legionelly, ale sama o sebe nemusí byť dostatočná na úplnú elimináciu rizika. Tu sú kľúčové body, ktoré treba zvážiť:

1. Teplota a čas expozície: Hoci 60°C môže byť účinné, účinnosť závisí od času expozície. Podľa WHO, pri 60°C trvá približne 2 minúty na usmrtenie 90% Legionelly [WHO, 2007]. To znamená, že niektoré baktérie môžu prežiť, ak nie je expozícia dostatočne dlhá.
2. Distribúcia tepla: Je dôležité zabezpečiť, aby sa teplota 60°C dosiahla vo všetkých častiach systému, nielen v zásobníku. Vzdialené alebo málo používané časti rozvodov môžu mať nižšiu teplotu [ECDC, 2017].
3. Biofilmy: Legionella v biofilmoch môže byť odolnejšia voči tepelnej dezinfekcii. Štúdie ukázali, že baktérie v biofilmoch môžu prežiť krátkodobé zvýšenie teploty [Cervero-Aragó et al., 2015].
4. Rekolonizácia: Po termickej dezinfekcii môže dôjsť k rýchlej rekolonizácii systému, najmä ak existujú „rezervoáry“ Legionelly v častiach systému, ktoré neboli dostatočne dezinfikované [Bédard et al., 2016].
5. Iné faktory: Legionella sa môže množiť aj pri nižších teplotách medzi termickými dezinfekciami, najmä ak sú prítomné iné rizikové faktory ako stagnácia vody alebo prítomnosť živín [Borella et al., 2004].
6. Rezistencia: Opakovaná termická dezinfekcia môže viesť k selektívnemu prežitiu odolnejších kmeňov Legionelly [Allegra et al., 2011].

Pre efektívnu prevenciu Legionelly je potrebný komplexný prístup, ktorý zahŕňa:

• Udržiavanie správnej teploty vody v celom systéme (nad 55°C pre teplú vodu)
• Pravidelné preplachovanie systému, najmä málo používaných častí
• Elimináciu miest so stagnáciou vody
• Pravidelné čistenie a údržbu systému
• Monitorovanie kvality vody a pravidelné testovanie na Legionellu
• Správny návrh a prevádzku vodovodného systému [ECDC, 2017]

Výskumy potvrdzujú potrebu komplexného prístupu:

• Štúdia v talianskych nemocniciach zistila, že aj po implementácii pravidelnej termickej dezinfekcie bola Legionella stále prítomná v 60% testovaných miest [Borella et al., 2004].
• Výskum v Kanade ukázal, že po termickej dezinfekcii došlo k rýchlej rekolonizácii systému, pričom hladiny Legionelly sa vrátili na pôvodné hodnoty do 3-4 týždňov [Bédard et al., 2016].

Záverom možno povedať, že hoci je týždenná termická dezinfekcia dôležitým krokom v prevencii Legionelly, sama o sebe nemusí byť dostatočná. Je potrebný komplexný prístup k manažmentu vodných systémov, ktorý zahŕňa rôzne preventívne opatrenia a pravidelné monitorovanie.

Prepnúť obsah

Tento postoj je založený na bežnom nedorozumení ohľadom spôsobu prenosu Legionelly a rôznych faktorov, ktoré ovplyvňujú riziko infekcie. Tu sú kľúčové body, ktoré je potrebné zvážiť:

1. Spôsob prenosu: Legionella sa primárne prenáša vdýchnutím kontaminovaných vodných aerosólov, nie pitím vody. Hlavným rizikom sú zdroje aerosólov ako sprchy, klimatizácie, alebo zvlhčovače vzduchu [WHO, 2007]. Pitie vody predstavuje oveľa menšie riziko, pretože žalúdočná kyselina môže zničiť väčšinu baktérií.
2. Asymptomatické infekcie: Nie každá expozícia Legionelle vedie k zjavným symptómom. Štúdie ukazujú, že mnohí ľudia môžu byť infikovaní bez toho, aby vykazovali príznaky. Napríklad, výskum v Holandsku zistil, že až 2% zdravej populácie malo protilátky proti Legionelle, čo naznačuje predchádzajúcu expozíciu bez zjavného ochorenia [Den Boer et al., 2002].
3. Individuálna vnímavosť: Riziko ochorenia po expozícii Legionelle sa výrazne líši medzi jednotlivcami. Faktory ako vek nad 50 rokov, fajčenie, chronické ochorenia pľúc, alebo oslabený imunitný systém zvyšujú riziko [Phin et al., 2014]. To znamená, že niekto môže byť dlhodobo vystavený Legionelle bez zjavných príznakov, zatiaľ čo iná osoba môže ochorieť po krátkodobej expozícii.
4. Variabilita koncentrácie: Koncentrácia Legionelly vo vode môže kolísať v čase. Môžu existovať obdobia s nízkou koncentráciou baktérií, ktoré nepredstavujú významné riziko, a obdobia s vyššou koncentráciou, ktoré môžu byť nebezpečné [ECDC, 2017].
5. Pontiacka horúčka: Okrem legionárskej choroby môže Legionella spôsobiť aj miernejšiu formu ochorenia známu ako Pontiacka horúčka. Táto forma sa často prejavuje príznakmi podobnými chrípke a môže byť ľahko prehliadnutá alebo zamieňaná s inými ochoreniami [Tossa et al., 2006].
6. Dlhodobé zdravotné riziká: Aj keď akútne príznaky nemusia byť zjavné, opakovaná expozícia Legionelle môže potenciálne viesť k dlhodobým zdravotným problémom, ktoré nemusia byť okamžite zrejmé [Lettinga et al., 2002].

Výskumy potvrdzujú, že absencia zjavných príznakov neznamená absenciu rizika:

• Štúdia v Japonsku zistila, že 20,6% zdravých jedincov malo protilátky proti Legionelle, čo naznačuje predchádzajúcu expozíciu bez rozvinutia zjavného ochorenia [Nakadate et al., 1999].
• Výskum vo Francúzsku ukázal, že až 75% prípadov legionelózy v komunite bolo spojených s domácimi vodovodnými systémami, pričom mnohé prípady mohli byť predtým nediagnostikované [Doleans et al., 2004].

Aj keď nepociťujete žiadne zjavné príznaky po pití vody, neznamená to, že voda neobsahuje Legionellu alebo že nie ste vystavení riziku. Preto je dôležité implementovať preventívne opatrenia a pravidelne kontrolovať kvalitu vody, bez ohľadu na osobnú skúsenosť s pitím vody.

Úrad verejného zdravotníctva nemá kapacity na pravidelné testovanie všetkých budov na Slovensku. Zodpovednosť za prevenciu a kontrolu Legionelly leží primárne na prevádzkovateľoch budov.

Vyhláška č. 91/2023 Z. z. o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody a o požiadavkách na prevádzku úpravní vôd a vodovodov, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2023, priniesla nové požiadavky na manažment kvality pitnej a teplej vody v budovách, vrátane prevencie šírenia baktérie Legionella (Vyhláška č. 91/2023 Z. z., www.slov-lex.sk). Tieto nové procesy ešte nie sú plne zaužívané a mnoho prevádzkovateľov si nemusí byť vedomých svojich nových povinností.

Úloha Úradu verejného zdravotníctva spočíva primárne v poskytovaní usmernení a dohľade nad dodržiavaním zdravotných predpisov, nie vo vykonávaní pravidelných testovaní v každej budove. Hygienici môžu vykonať ohlásenú kontrolu, ale to neznamená, že automaticky otestujú vašu budovu na prítomnosť Legionelly alebo preveria všetky rizikové faktory (Úrad verejného zdravotníctva SR, www.uvzsr.sk).

Pravidelné testovanie a kontrola kvality vody by mali vychádzať z dôkladnej analýzy rizík konkrétnej budovy. Táto analýza identifikuje miesta s potenciálne zvýšeným rizikom šírenia baktérií, ako sú:

1. Stagnujúce miesta v rozvodoch vody
2. Nedostatočne udržiavané ohrievače vody
3. Oblasti s optimálnou teplotou pre rast Legionelly (20-45°C)
4. Miesta tvorby aerosólov (sprchy, vírivky)

Na základe tejto analýzy sa určujú intervaly, v ktorých by malo byť testovanie vody vykonávané (World Health Organization, 2007, Legionella and the prevention of legionellosis).

Vo Veľkej Británii je prevencia šírenia Legionelly považovaná za kľúčovú pre ochranu verejného zdravia. Health and Safety Executive (HSE) vyžaduje od prevádzkovateľov budov aktívny prístup k manažmentu rizík spojených s Legionellou (Health and Safety Executive UK, 2013, Legionnaires‘ disease: The control of legionella bacteria in water systems (L8)).

Kľúčové prvky britského prístupu zahŕňajú:

• Pravidelné hodnotenie rizík
• Implementáciu kontrolných opatrení
• Vedenie záznamov o všetkých kontrolách a testoch
• Menovanie zodpovednej osoby pre manažment Legionelly

V USA Centers for Disease Control and Prevention (CDC) odporúča implementáciu komplexných programov vodnej bezpečnosti (Water Management Programs) pre prevenciu Legionelly, ktoré zahŕňajú pravidelné monitorovanie a testovanie (Centers for Disease Control and Prevention, 2017, Developing a Water Management Program to Reduce Legionella Growth and Spread in Buildings).

Prevádzkovatelia budov by mali aktívne pristupovať k prevencii Legionelly, nie sa spoliehať len na kontroly hygieny. To zahŕňa:

1. Oboznámenie sa s požiadavkami vyhlášky č. 91/2023 Z. z.
2. Vykonanie dôkladnej analýzy rizík
3. Vypracovanie prevádzkových poriadkov
4. Zabezpečenie pravidelného testovania vody
5. Implementáciu preventívnych opatrení

Aktívny prístup k prevencii Legionelly je nielen zákonnou povinnosťou, ale aj kľúčovým faktorom pre ochranu zdravia zamestnancov a verejnosti.